100 Miles of Istria – Green course 68km/2160m+

Na Istriu sa vždy rád vraciam a pretek 100 miles of Istria ponúka rôzne trasy podľa aktuálnej kondície, alebo na čo sa človek práve cíti 🙂 Ja osobne som tu už absolvoval červenú 100 míľovku, modrú stovku dva krát, no a tento rok som si povedal, že skúsim pre zmenu zelenú ( 68 km ). Bolo to krátke ale za to výživné.
Ako to už býva takmer pravidlom, vždy keď sa niekam prihlásim, objaví sa aj solídna konkurencia, no a keďže teraz dlhšiu dobu prebývam v Trnave, kde sa kopce len ťažko hľadajú, bol som zvedavý, ako sa tento tréning takmer bez kopcov prejaví v preteku. Asi mesiac pred pretekom sme boli na Istrii niečo vyše dva týždne, kedy som si väčšiu časť trasy dva krát prebehol, aby som vedel do čoho idem. V apríli už býva pekne horúco, hlavne vo vnútrozemí a voda počas behu sa stáva otázkou života a smrti. Katka sa pri mojom tréningu v Livade (čo je občerstvovačka asi v polovici trate) zoznámila náhodou na parkovisku s miestnym Markom Markovicom, ktorý jej poradil, že voda sa dá vždy nájsť v každej dedine na cintoríne, lebo babky tam chodia polievať kvety. Mimochodom, zabudla mi tam podať gély a dala mi len tú vodu  a neskôr tvrdila, že to bola tréningová stratégia a urobila to naschvál, aby som bol v preteku na  všetko pripravený. Ale podľa mňa sa iba zakecala s Markom 🙂
Zelená trasa začína v mestečku Buzet a vedie nádherným vnútrozemím, mestečká na kopcoch a olivovníky, rozkvitnuté kvety, ak máte čas si počas preteku všímať okolie, je to tam veľmi pekné. Ja si to vždy potom pozriem na fotkách 🙂


Registrácia na pretek je vždy v cieľovom meste Umag, pri mori. Prichádzame po ceste zo Slovenska podvečer do športovej haly, kde nás už za pultom čaká Katkin známy z parkoviska Marko a s úsmevom hovorí, že mi hádam nemusí kontrolovať povinnú výbavu, že však určite tam všetko mám 🙂 Mať známosti sa vyplatí 🙂


Štart je v sobotu o 12:00, čiže v najväčšom teple, ktoré sme si na trati aj poriadne užili 🙂 Atmosféra je super, ako vždy, mám to tam rád, konkurencia sa hromadí na štartovej čiare, ešte prehodím pár slov s Jirkom Petrom a zrazu už bežíme. Prvým pretekárom na čele s Jirkom som stíhal, asi tak po prvý kopec, tempo mali vražedné, tak som si hovoril, ak toto tempo vydržia do konca, klobúk dolu. Čelo pretekov som videl ešte v druhom stúpaní ale radšej som si išiel svoje, mal som trasu v nohách a tešil som sa na svoj support team, tento rok už aj s novou zakrpatenou posilou.

Bežal som, na čo som mal a z kopca som sa neštetril. No lídri preteku boli už v polovici trasy asi 5 min predo mnou. Snažil som sa dodržiavať pitný režim aj stravu, lebo bolo fakt teplo a obával som sa kŕčov. Prebehol som historické mestečko Motovun a potom zbeh do Livade, kde mi neskôr Katka hovorila vtipnú historku, ako tadiaľ prebehli predo mnou prví bežci spolu s Jirkom, ktorý len zakričal „Vodu!“a rovno si ju vylial na hlavu a bežal ďalej. Jirka má závodenie rád 🙂 a dáva do toho všetko 🙂

V Livade sa mi konečne podarilo dobehnúť jedného z lídrov, čo mi dalo nádej, že pretek sa pre mňa vyvíja sľubne. Za pár kilometrov som dobehol Jirku a kúsok za ním ďalšieho. Už zostával len posledný, ktorého som obehol asi 13 km pred cieľom, asi som ho celkom zaskočil súdiac podľa jeho výrazu tváre 🙂 To už sa schyľovalo k peknej búrke po tej horúčave počas dňa a do cieľa som dobiehal v parádnom krupobití, vetrisku a bleskoch, čo umocňovalo atmosféru 🙂 Nikto ma v cieli nečakal, lebo sa všetci báli výjsť zo športovej haly, tak len zahlídali cez sklá 🙂

Dobehnúť som musel v podstate dovnútra do haly, kde už čakal organizátor a cieľová páska. Druhý bežec, čo dobehol za mnou prišiel totálne premrznutý a nedokázal si ani sám rozopnúť bežecký vak, len si bezmocne lahol na lehátko a volal o pomoc “ Heeelp“

Tu na Istrii nikto asi ani neuvažoval o zrušení preteku, keď prišla búrka, krúpy a blesky 🙂 Proste sa závodí v každom počasí. O tom je asi aj ultratrail, človek by sa mal vedieť o seba postarať v tej prírode, keď už v nej beží. Na záver musím povedať, že mi asi nakoniec pomohla tá trnavská rovinka 🙂 Posledné kilometre sa bežia po rovine takmer až k moru cez polia, takže som to mal natrénované 🙂 Podarilo sa mi dobehnúť v novom traťovom rekorde 5 hodín 33 minút. Chcem sa ešte poďakovať najlepšiemu support teamu, ako jediní vybehli von v tom krupobití, keď som dobiehal do cieľa 🙂 a dokonca mi nezabudli podať ani tie gély 😀 boli ste perfektní, Ďakujem 🙂

Chcel by som sa ešte poďakovať Compressportu za skvelé oblečko, RunningPro za perfektné obutie – Hoka Evo Mafate 2, M&P MEDICAL že ma zas raz dali dokopy 🙂 a Sponser za skvelé produkty, ktoré som využil v príprave, počas samotného preteku a následnú regeneráciu.

 

Ako sa pripraviť na pretek so Sponserom 🙂

4-5 dní pred štartom

Nitroflow Performance

RED BEET VINITROX

1-2 dni pred štartom

Carbo Loader

pred štartom:

1x60g Competition

MAGNESIUM 375

pár POWER GUMS FRUIT MIX

Počas preteku

2x 60g Competition (na štarte a v polovici pretekov)

každých cca 20min som striedal jeden z gélov LIQUID ENERGY PLUSLIQUID ENERGY SALTYLIQUID ENERGY PURE (NEUTRAL)LIQUID ENERGY BCAA

Minerály: SALT CAPS, MUSCLE RELAX, MAGNESIUM 375 podľa potreby (množstvo závisí od miery potenia a príjmu tekutín)

BCAA CAPSULES

cca 4,5l vody

po preteku:

RECOVERY DRINK STRAWBERRY/BANANA

pár hodín po preteku:

WHEY PROTEIN 94

 

 

Spread the love

Be the first to comment

Leave a Reply