Gran Trail Orobie po druhé

Po roku sa opäť pripravujeme na cestu do Bergama. Partia sa zdá z roka na rok rozrastá a tento krát ideme nakoniec ako 7-členná posádka. Laco, Dano a Peťo Gemeran si naložili 140km trasu s 9500m prevýšením a technickou náročnosťou akú si ťažko predstaviť, nie nadarmo má tento pretek v popise „the most technical race in Alps“. Katka, Riči a ja bojujeme na polovičnej trase 70km/+4200m a Julko nám ako obvykle zabezpečuje všetko potrebné a zastáva funkcie od manažéra až po šoféra a support na trati.

Do Bergama prichádzame vo štvrtok poobede, ale iba na registráciu a následne sa presúvame do Clusone, odkiaľ na druhý deň štartuje najdlhšia trasa Orobie Ultra Trail (OUT). Berieme to rovno cez Decathlon lebo obyčajné dlhé elasťáky sa organizátorom nejako nepozdávajú, a tak si kupujeme tie pravé šuštákové. Z čoho som už bol troška viac vykoľajený, že sa im nepáčila ani moja vetrovka (Craft s 15000 vodným stĺpcom) a až po 10 minútach presviedčania a overevania ju nakoniec odobrili. Nepresvedčivé pohľady hádzali aj na môj pohárik (vystrihnutý z krabice od džúsu) a keď som im ukázal čelovku, tak len otázka „This is your headlamp?“ Rozsvietil ju, pousmial sa a radšej už len mávol rukou, asi aby som už radšej šiel preč a nejak ten pretek prežil.

V piatok ráno si doprajeme bohaté raňajky od neskutočnej pani domácej, ktorá nám dotvára kulisu a rannú pohodu svojím spevom (asi sme si to užili hlavne tí ktorí sme nameli pred sebou 140 kilometrov). Následne sa presúvame na štart OUT. Štartuje sa v centre krásného mestečka. Panuje tu skvelá atmosféra, ktorú si užívam snáď viac ako keby sa mám ja vydať na trasu. Chalanov povzbudíme, zatlieskame a podľa plánu sa vydávame na cca 19km trasy, kde je občerstvovačka. Škoda, že sme si nepozreli presnejšie informácie o tom kde vlastne je občerstvovačka umiestnená, lebo to že sa volá rovnako ako dedinka poblíž trasy, neznamená, že bude tam. Od dedinky bola 9km a cez 700 výškových metrov, pričom autom sme sa dostali ledva už do dedinky. Našli sme tu aspoň reštauráciu a tak sme túto situáciu ihneď využili a razom naša cesta nebola úplne márna 😀

Potom sa už presúvame do Bergama. Pre istotu ideme ešte omrknúť cestu k autobusom, odkiaľ nás ráno zoberú na štart a cieľ či je všetko ako má byť.

Pobaliť si veci a čím skôr zahájiť spánok. Ráno je tradičné a všetko ide ako má. Zhruba 1:15 cesty do Carony ubieha tiež celkom rýchlo. Na štarte to opäť žije, cez 1000 bežcov, fanúšikovia, organizátori a zacvhíľu už len počujem quttro, tre, due, uno… gooooou

Od začiatku som si hovoril, že začnem pomalšie a keď zostanú sily radšej zrýchlim v závere. Terén na začiatku je aj tak technicky dosť náročný a rýchle zbehy by sa nemuseli vyplatiť. Neskorší a minulorčný víťaz Luca Carrara snáď akoby začal 30 metrov pred nami lebo po pár sekundách už mal značný náskok. Prvé stúpanie sa držím asi na 6. mieste, ale idem relatívne v prijateľnom tempe. Hore si dávam gél a do prvej občerstvovačky na 7km som stihol do seba vyprázdniť obe flašky. Ďalej postupujem podobne veľa vody, solných tabliet a snažím sa do seba dostať pravidelne gél + colu a melón na občerstvovačke. Prechádzame ešte jeden kopček a nasleduje prvý ťažký technický zbeh na druhú občerstovačku. V zbehoch mám nejaké rezervy, v každom dlhšom zbehu sa na mňa dotiahnu a predbehnú dvaja taliani Marco Rossi (4.) a Donatello Rota (5.). V stúpaniach si ale dokážem spraviť menší náskok. Nasleduje veľmi pekný úsek cez 2-3 horské sedlá. V každom sedle hlúčik povzbudzujúcich talianov, naozaj atomosféra ako má byť. Za občerstvovačkou Rif. Capanna 2000 stretávam Lacka a o chvíľu na to aj Peťa Gemerana. Obaja vyzerajú akoby práve začali, a to už majú za sebou takmer 100km. Klobúk dole 🙂

Na Passo di Zambla prichádzam relatívne v dobrom stave, minimálne v porovnaní s minulým rokom. Atmosféra, ktorá tu panuje ma ešte viac namotivuje a moc sa tu nezdržujem. Doplním len vodu a colu, do ruky pár kúskov melóna. Pri východe z občerstvovačky ma ešte zastaví kontrola povinnej výbavy, ale všetko som mal v poriadku. Dokonca aj novučičké šušťáky som mal pekne pobalené, až ma mrzelo, že ich nikto nechcel vidieť 😀

Za Zamblou sa posúvam o jedno miesto dopredu a nasledujúce stúpanie sa mi ide opäť zľahka.

Z tohto bodu je to už aj podľa profilu viac menej dole kopcom s pár kopčekmi. Čím však ideme nižšie, tým je teplejšie, aspoň mne to tak prišlo. Stále sa preto snažím veľa piť a prekladať to solnými tabletami + nejaký ten gél. Cestou stretávam Peťu Mückovú, ktorá ide parádne a tiež vyzerá ako by si vybehla na pohodovú desinu do lesa. Informuje ma o umiestnení a že ostatní sú kúsok predomnou. Na poslednú väčšiu občerstovačku v mestečku Selvino prichádzam na 5. mieste, z diaľky počujem vuvuzelu a to je znak, že Julko je už na mieste. Podáva mi dropbag, dopĺňa flašky, ja len doplním gély a poberám sa ďalej.

Za Selvinom som mal troška ťažšiu chvílu a asfaltové stúpanie cca 2km som si vykráčal. Hore sa to ale zlepšilo a do občerstvovačky Maresana na 60km sa mi podarilo predbehnúť oboch talianov a vytvoriť si dostatočný náskok. Ďalej už sú len menej technicky náročné zbehy, dosť veľa asfaltu a posledné stúpanie do Bergama.

pic by @orobieUT / @giomarchesi

V zbehoch som sa už nešetril a do kopca som mal tiež dosť síl. Škoda, že som nevedel presné rozostupy bežcov predo mnou, možno by ma to ešte viac nakoplo, aj keď isté to nie je. Posledné stúpanie, krátky zbeh do starého Bergama a menšia obhliadka mestečka už boli len ako čerešnička na torte. Potlesk a povzbudenie som si tento krát naozaj užil.

Nakoniec teda 3. miesto, výsledný čas 8:48:55 na 72km trase s 4200m prevýšením, naozaj technicky náročný terén a v celodennej horúčave je pre mňa veľký úspech a som za neho veľmi vďačný. Oproti minulému roku som sa zlepšil o viac ako 35 minút, čo ma tiež veľmi teší.

Obrovská gratulácia patrí chalanom na dlhej trati Dankovi, Lacovi a Peťovi, sú to proste blázni 🙂  Rovnako hrdý som na Katku, ktorá úplne skvelo zvládla 72km trasu a tak isto aj Riči 🙂 To znamená celá naša partička bola úspešná, a všetkým by som im chcel poďakoval za super výlet a parádne zážitky.

Medzi ženami na trase OUT prišla Peťa Mücková na krásnom 4. mieste, rovnako neuveriteľný výkon a ešte raz gratulujem 🙂

Chcel by som sa ešte poďakovať bežeckej predajni RunningPro, kde som bol opäť perfetkne obutý.

Rovnako by som sa chcel poďakovať Compressportu za oblečenie, ktoré mi rovnako dobre ako na preteku poslúžilo aj na regeneráciu po ňom.

V neposlednej rade by som chcel poďakovať oranizárom Orobie Ultra Trail  a všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa podieľali na vytvorenie nezabudnuteľnej atmosféry.

A na záver ešte poďakovanie za podporu a krásne gratulácie, veľmi si to cením.

 

 

 

 

 

 

 

 

Spread the love

Be the first to comment

Leave a Reply