Gran Trail Orobie

Štart Gran Trail Orobie
Štart Gran Trail Orobie

Aj keď pôvodný plán na sezónu bol odbehnúť celú trasu Orobie Ultra Trail, nakoniec som sa rozhodol pre polovičnú trasu Gran Trail Orobie s dĺžkou 70km a nastúpanými 4200 metrami.

Na tento pretek som trénoval hlavne na legendárnej lanovke na Kolibu. Väšinou tak 3-4 krát do týždňa 3 výbehy. V týždni som sa snažil absolvovať aj 1 dlhší beh cca 20km a nejaký regeneračný beh alebo bike. Ako skvelá príprava určite poslúžili aj predchádzajúce preteky Malofatranská 50-ka, ULTRA PUŠELJC TRAIL (105km/6800m+), Krížna Krížom Krážom.

Do Bergama prichádzame na nás až nezvyčajne v predstihu a už v stredu poobede spoznávame zákutia mestečka. Bergamo je rozdelené na 2 časti, nové a staré Bergamo. Na kopci sa nachádza staré historické mestečko s malebným výhľadom na okolité hory. Medzi nimi premáva lanovka, ale za 5 minút ste hore aj behom (hovorí Katka).

Na druhý deň máme naplánovaný výlet do Milána, ktoré mňa a myslím, že ani zvyšok partie až tak neočarilo, ale kávičku mali dobrú aj tu.

Piatok ráno Danko štartuje na svoju 140km trasu s 9500m prevýšením. Už len parametrami to vyzerá na poriadnu mordu a keď k tomu pripočítame technicky náročný terén, úmorné peklo a nakoniec aj búrku tak klobúk dole pred Dankom 🙂

Na túto trasu mal štartovať aj Lacko, ale žiaľ 2 týždne pred pretekom si podvrtol členok a to mu znemožnilo tohtoročnú účasť. O rok si to Laco vynahradí 🙂 a my zopakujeme???

Ja s Katkou zostávame relaxovať v Bergame. Zvyšok partie ide zohnať auto aby sme mohli ísť počkať Dana a na druhý deň mňa niekde na trasu.

 

 

Ráno dostávam raňajky do postele od najlepšej ženy, ktorá ma ešte vyprevádza pred náš apartmán. Radšej už utekám lebo ranná príprava sa trocha pretiahla a za 20 minút odchádzajú autobusy aj keď určite budú čakať aj na opozdilcov.

Prichádzam pred Palanordu (prebiehala tu registráciu a odchádzajú odtiaľto autobusy na štart). Autobusy sa akurát začínajú napĺňať, tak rovno nastupujem a vyrážame dokonca pred 6:00. Po ceste sa je načo pozerať, prechádzame krásnym údolím a následne sa šplháme po serpentínach a uzučkých cestách do Carony.

Na štarte sa staviam do prvého radu (nech už som teda na fotke, keď som šiel takú diaľku). Predo mnou ešte sektor pre profi bežcov, do ktorého neviem či náhodou nevyhlasovali aj mňa, ale taliansky moderátor buď poriadne skomolil moje meno alebo volal niekoho iného. Takže som si radšej stál na svojom mieste.

Na začiatok spravíme okruh okolo vysokohorského mestečka Carona a nasleduje prvé výživné stúpanie v rýchlom tempe k plesu Laghi Gemelli. Tu len dopĺňam vodu. Príroda tu bola nádherná a predpokladal som, že sa držím tak na začiatku druhej desiatky, čo bolo tiež povzbudzujúce.

Atmosféra a prostredie prvých 30km závodu ma celkom strhli, v každom sedle hlúčik povzbudzujúcich nadšencov, turisti po trase sa ochotne uhýbali a rovnako povzbudzovali a hnali dopredu. Táto časť sa bežala vo vyššej nadmorskej výške, takže tu bolo aspoň miestami príjemne chladno. Bola určite náročnejšia čo sa týka terénu aj prevýšenia. Druhá časť dohnala túto náročnosť miestami až neznesiteľným teplom. Hlavne záver po rozpálených uliciach na predmestiach Bergama mi dal zabrať.

Nasledoval technický zbeh k druhej občerstvovačke, tu som si prvý krát nevedel vynachváliť moje nové botasky HOKA Speed Instinct. Oproti SpeedGoatom sú o dosť nižšie, je v nich viac cítiť terén, a teda som mal oveľa väčšiu istotu a mohol ísť rýchlejšie. Dostať ich môžete napríklad v predajni RuningPro v Bratislave, kde Vám personál ochotne pomôže a poradí s výberom. Musím sa aj troška pochváliť 😀 ale len to potvrdzuje, čo som napísal, že v tomto asi 3,5km zbehu som v segmente na Strave pred takými menami ako Gediminas Grinius, Vaidas Žlabys alebo Rick Floyd.

Na občerstovačke do seba nalejem len Colu a ide sa ďalej. V ďalšom stúpaní sa už naplno prejavilo teplo, leje zo mňa ako po výdatnom daždi (a tak som si ho celé preteky želal). Na vrchole som už aj bez vody, ale k chate Capanna, kde je ďalšia občerstovačka, je to už len na skok a navyše sa ide chvíľu v hmle, ktorá príjemne schladí.

Tu do seba opäť lejem Colu doplním vodu a bez väčšieho zdržania ďalej. Veľmi sa už teším na ďalšiu občerstvovačku na 30km, kde ma má čakať môj support tím na čele s Katkou, Lackom, Julom a Macka. Nasleduje celkom dobre behateľný úsek, ale samozrejme aj nad dobre označenú trasu sa mi podarí mierne zakufrovať. Strácam tu tak 5 minút takže nič hrozné. Nasleduje strmší zbeh na vysnívanú očerstvovačku. V tomto behu ma zaujal hlavne starší pán zo 140km trasy (určite domáci), ktorý to valí dole so mnou takých 5-10min až kým nedobehne ďalších dvoch 140-károv. Z chodníčku sa stáva širšia cesta a z diaľky už počujem slovenské vuvuzely. Katka mi hovorí že idem super a že som nejaký 6. čo ma celkom poteší. Na občerstovačke naozaj parádna atmosféra, plno ľudí, všetci fandia. Prebieha tu aj kontrola povinnej výbavy. Na mňa vyšiel mobil a čelovka. Rýchlo do seba tlačím cestoviny so syrom, dopĺňam vodu a mali skvelé melóny. Užívam si ešte túto skvelú atmosféru, ale musím ísť ďalej.

Po asi 1-2 kilometroch sa cesta stáča prudko nahor a po pár metroch dostávam také kŕče, že sa neviem ani pohnúť. Na pár sekúnd musím zastaviť, ako naschvál je to priamo pred fotografom, ale čo už. Rýchlo do seba lejem vodu a soľné tablety a pomalším tempom postupujem ďalej. Rozmýšľam, že som len na 30km a už som takto odpálený? Od tohto momentu som začal oveľa viac piť, popravde som mal pocit, že pijem stále. Niekedy som za 4km vypil aj liter vody. Stúpania sa ešte celkom dali, ale zbehy boli horšie, musel som ísť pomalšie a kŕče som pociťoval až do konca preteku. Prepadol som sa aj o pár miest, ale s kŕčami som asi nemal problém len ja. Po chvíli čo ma predbehol jeden Argentínčan ho vidím opierať a naťahovať sa o nejaký strom. Poradie sa takto priebežne menilo až do cieľa. Na dvoch občerstovačkách som mal nečakané povzbudenie a pomoc aj od ďalšej slovenskej výpravy, ktorá sprevádzala Mária Jánoša na dlhšej trase, za čo im moc ďakujem a osobitne musím poďakovať Andrejovi.

V dedinke Selvino bola väčšia občerstvovačka, tak si dávam ešte trocha cestovín a vydávam sa na poslednú 20-ku, ktorá bola pre mňa určite najťažšia. Aj keď terénom aj prevýšením to už bola pohoda, teplo a asi aj dehydratácia z predchádzajúcej časti bola cítiť. Miestami som už ledva bežal po rovinke a nie to ešte do kopca. Cesta do Bergama mi pripadala nekonečná a keď už vidím vežu z námestia, kde je finish, nasleduje prehliadka mesta na záver, to už som mal fakt dosť, ale keď mi oznámili posledný kilometer tak som v sebe ešte našiel dosť síl a 8. miesto som si ustrážil aj keď som očakával, že mám o niečo väčší náskok. Celkový čas 9:25:26.

Strava počas preteku:

  • 2x cestoviny so syrom
  • 4 gély (GU)
  • Pár kúskov melónu
  • Cola
  • Soľný nápoj z občerstvovačiek
  • Vitargo
  • Voda
Spread the love

Be the first to comment

Leave a Reply