Memoriál Jozefa Psotku 2022

Do Tatier prichádzame s predstihom jedného mesiaca, takže na dobrý tréning je zarobené. Bývanie na Štrbskom plese, kde bol aj tento rok štart, poskytuje celkom pekné možnosti, kam každé ráno vybehnúť. Za ten mesiac, raz som to rátal, som bol cca do 40 krát na Solisku 🙂 Viem si predstaviť tam robiť vlekára 🙂 chodiť takto behom ráno do práce 🙂

Psotkov memoriál som bežal prvý krát, chalani, čo to organizujú sa rozhodli, že opäť vrátia pôvodný štýl preteku – časovky do kopca. To znamená, že do výsledného času sa rátajú len časy výbehu do určených stúpaní. Zbehy sa môžu ísť na pohodičku. Ja osobne som asi typ pretekára, že rád bežím celý pretek, takže som sa veľmi neflákal ani smerom dolu, čo mi na záver zabezpečilo mnou nečakané milé prvenstvo aj za celý pretek. Zaujímavé je, že aj keď dobehnete do cieľa, vôbec neviete, ako na tom ste s poradím. Čaká sa v podstate na posledného bežca, pretože výbehy môže dať perfektne a z kopca oddychovať.

Štart bol teda tento rok na Štrbskom plese v sobotu ráno. V októbri už vie byť v Tatrách celkom sviežo, prípadne niektorých prekvapí aj sneh vo vyšších polohách, treba sa na to pripraviť. Ledva som si stihol dotiahnuť šnúrku na topánke, ako vždy, a už je tu štart. Trasa vedie najskôr do Krivánskeho žľabu. Po štarte sa držím vpredu, predo mnou to ťahá len Tomáš Hudec, ktorý udáva super tempo. Hlavne do kopca ma zo začiatku pekne potiahol. Pod Kriváň to ide celkom rýchlo a do hodiny sme tam. Hore riadne fučalo a bola pekná kosa tak žiadne zastavovanie, len rýchlo obliecť vetrovku a opatrne dole. Cestou dole som ešte stihol dopniť trochu sacharidov, gél od Sponseru padol celkom vhod. Bolo mi tu ľúto záchranárov čo tam v tom počasí mrzli ale snáď boli aspoň lepšie oblečení. Za to im tiež patrí  veľké Ďakujem. Až na posledný zbeh keď som sa už tešil do cieľa som išiel zbehy vo veľmi pohodovom tempe, ale tým že som to tu mal celkom nabehané som v zbehoch predbiehal aj Tomáša, ktorý išiel kratšiu trasu so systémom štart-cieľ. Na občersvovačke na Troch studničkách doplním joňťák od Sponseru, Redbull vypijem na ex a ide sa na ďalší meraný úsek.

Bežím za Tomášom a v miernom stúpaní zľahka zakopnem o kameň, na to sa rozpleštím ako vajce… kolenom som spadol rovno na ďalší kameň ako to býva v Tatrách zvykom. Koleno riadne rozrazené ale po chílke to predýcham a nakoniec ma moc počas zvyšku preteku ani neobmedzovalo. Okolo Jamského plesa to ubieha rýchlo, následne cez Furktoskú dolinu na chatu pod Soliskom kde končí druhý meraný úsek to tiež celkom išlo.

Psotkov memoriál 2022

Tu sa mi na občerstovačke nechce ani zastavovať tak len pohodičkovo dole, troška tu zazmätkujem lebo som nevidel fáborky a GPS-ko mi ukazuje mierne inú trasu, aj tak to bol však nemeraný úsek a dĺžkou som si to možno ešte predĺžil. Čakala ma tu Katka so synom, tak nakoniec som aj rád že som išiel tadial, takéto povzbudenie je vždy najlepšie 🙂

Na 3.občerstvovačke, pred posledným dlhým meraným úsekom ešte čosi zjem ale moc sa nezdržujem, chcem to už mať za sebou 🙂 Viem že hore na Bystrej lávke sú ťažšie podmienky – zľadovatelý sneh, zima a nič moc viditeľnosť. na Vodopáde Skok na reťaziach obieham nejakých turistov a hore na plese už čakajú záchranári a ponúkajú vraj ohnivú vodu 🙂 Radšej som si nedal, lebo ktovie kam by som nakoniec došiel 🙂 Od plesa po prechod Bystrou lávkou už nie je meraný úsek, nasadzujem si mačky, z lávky už po zadku, terén šmykľavý, ale krásne. Kamarát Peťo spomínal, že keď tadiaľ bežal neskôr on, zasekla sa na lávke nejaká turistka. Dosť dlho tam potom pretekári museli čakať, kým ju záchranári dokázali odtiaľ dostať a dosť aj premrzli, to veru nezávidím. Z Bystrej lávky sa následne ide opäť na chatu pod Soliskom a posledný zbeh. Oodtiaľ som už pridal lebo následne nás už čakal len dobeh od Štrbského plesa do cieľa v areáli bežeckého lyžovania. Celú povinnú výbavu sa mi podarilo napchať do trička, vrátane mačiek, takže som bol aspoň o ten ruksak ľahší 🙂

Celkovo Tatry milujem a toto je jeden z mála pretekov, ktoré sa tam organizujú. Ak ho niekto chce ísť bežať, odporúčam si minimálne trasu prebehnúť, aj kvôli terénu a aby človek vedel odhadnúť svoje možnosti. Trasa Extreme určite nie je jednoduchá, plus treba byť pripravený aj na drsné vysokohorské podmienky a nič nepodceniť. Časovku do stúpaní sa mi nakoniec podarilo vyhrať s náskokom dvoch minút, takže som bol spokojný, že tréning nevyšiel nazmar 🙂 Snáď sa zas o rok vrátim.

Chcel by som sa ešte poďakovať Compressportu za skvelé oblečko, RunningPro za perfektné obutie – Hoka Evo Mafate 2 a v neposlednej rade Sponser za skvelé produkty, ktoré som využil v príprave, počas samotného preteku a následnú regeneráciu.

 

 

Spread the love

Be the first to comment

Leave a Reply