Penyagolosa Ultra Trail

No kde začať? Pri rannej kávičke na letisku sa stretáva celá zostava. Let podľa plánu, v Girone prenajímame auto a už sa vezieme do cieľovej destinácie Castellón de la Plana (región Valencia). Po menšom blúdení nachádzame registráciu, ubytujme sa. Hľadanie otvorenej reštaurácie o 18:00 v Španielsku sa neskončilo úspechom. V tom čase boli otvorené iba kaviarničky. Našťastie od 19:00 je pripravená večera pre bežcov v jednom hoteli. Mne sa ale nechcelo čakať, aj tak som nebol hladný a už vtedy som sa necítil najlepšie. Idem sa na izbu pobaliť a pokúsiť sa na chvíľu zaspať. To sa mi darí asi len tak na 15-20 min.

Kávička

auto

Autogrill

registracia2

Registrácia

Už pred štartom na izbe zisťujem, že so žalúdkom niečo nie je v poriadku, ale dúfam že to nejak prejde. Po štarte to bolo ale už úplne nanič. Po prvej občerstvovačke už musím utekať do krovia a takto sa to opakuje asi každých 5 km. Ak niečo zjem tak za 10 minút musím zase niekde odbehnúť. Po 50 km už nedokážem takto viac trpieť a ani nechcem. Preto som prestal jesť, také tempo som ale zvládnuť bez prísunu kalórií nemohol. Spomalím, poviem si, že to aspoň nejak dokráčam. Po pár pre mňa už nesúťažných kilometroch sa asi vyplavil aj adrenalín a ozvali sa kolená. Tak to mi zas za to nestojí a utrpenie na 70km ukončujem. Doteraz neviem čím to bolo, či som niečo pojedol (ale nejedol som nič neobvyklé, jedine španielsku omeletu), cestovaním, letom, stresom alebo kombináciou všetkého.

Každopádne mám veľké ponaučenie, nikdy neletieť na poslednú chvíľu v deň preteku a nebrať to až tak vážne.

Samotný závod bol úplne skvelý. Atmosféra úplne geniálna, najmä v prvom mestečku, kde som bol ešte vo vedúcej skupinke to bolo parádne. Toľko ľudí som na žiadnom ultra behu ešte nezažil, všetci povzbudzovali, tlieskali, kričali. Proste vidieť, že tým žijú. Preto ma ešte viac mrzí, že som to nezvládol dokončiť a viac si to užiť.

Organizácia opäť nemám čo vytknúť. Na križovatkách ciest policajti, dobrovoľníci, požiarnici, sanitky. Trasa perfektne označená, každú chvíľu reflexná fáborka, svetielko pred, za každou odbočkou. Jediné čo nás zaskočilo, že sme sa autom nemohli dostať do cieľa. Bola nachystaná preprava autobusmi, čo bolo vzhľadom na umiestnenie cieľa, zopár domčekov cca 1200 m.n.m., nedostupnosti parkoviska, úzkej prístupovej ceste a počtu účastníkov (cez 2000 na oboch trasách 63km a 115km) jediným možným riešením. Na druhú stranu táto kvalita je spôsobená aj veľkosťou preteku. Veď keď beriem len štartovné tak organizátor pracuje s rozpočtom cca 150 000 €.

Trasa bola dosť náročná, samé kamene a technický terén na čo nie som veľmi zvyknutý, ale Hoky (SpeedGoat) boli ako stvorené na tento beh. Kamene som necítil a chodidlá som mal úplne v poriadku. Ako som pozeral po ostatných bežcoch zistil som, že sú tu naozaj veľmi využívané.

Katka Xodos príchod

Trasa bola zasadená v úplne prekrásnom prostredí. Španielsky vidiek je jednoducho nádherný. Takmer celú časť som šiel síce v noci, ale tých 10 km za svetla bolo úžasných. Cez deň som sa prevážal s Julkom po občerstvovačkách, aby sme povzbudili Katku, Dana a Laca. Každý z nich to pekne dobojoval až do cieľa, k čomu im moc gratulujem a ďakujem Julkovi, za organizáciu, fotky a starostlivosť počas celého víkendu.

Katka Xodos

Culla Lacko

Culla Danko

Julko šofér.jpg

Xodos

A na záver len toľko, že to naozaj stojí za to. Neviem kedy, ale určite sa sem ešte chcem vrátiť.

Spread the love

Be the first to comment

Leave a Reply