Trail World Championship 2018 Penyagolosa

Ako to celé začalo? Jedno sobotné poobedie ma oslovil Konstantin Zhelezov, či nechcem ísť na majstrovstvá sveta v traily. Konstantin je skvelý chalan a bežec, ktorý pochádza z Ukrajiny, ale už dlhšie býva na Slovensku a v podstate vďaka nemu sme mali možnosť zúčastniť sa MS). Troška nedôverčivo, ale predsa ma hneď táto možnosť oslovila, veď reprezentovať Slovensko o tom sa mi pred pár rokmi ani nesnívalo a aj keď podmienky neboli možno  ideálne, stále je to pre mňa česť. Nakoniec sa z veľkej skupiny oslovených bežcov dávame dokopy aspoň 4 čo je dobre, lebo do hodnotenia tímov sa berú časy prvých 3 bežcov a aby bol tím klasifikovaný musia dobehnúť aspoň 3. Trasa bola náročná a podmienky tiež takže bolo dobre, že sme boli o jedného naviac. Dokopy mohol každý tím nominovať až 9 bežcov a pred pretekom určiť 6, z ktorých prví traja budú klasifikovaní do súťaže tímov. Keďže sme boli len 4 tak sa nás to úplne netýkalo, ale celkom zaujímavé vedieť. Na MS nakoniec odchádzame v zložení Tomáš Kačmarčík, Julo Kaľavský, Juraj Török a ja. Zo Slovenska s nami cestuje aj Konstantin, ktorý beží za Ukrajinu.

Zhodou okolností sa MS bežia v Španielsku spolu s pretekom Penyagolosa, ktorého som sa zúčastnil minulý rok. Okrem trasy TWC (Trail World Championship) sa tu bežia aj tento rok 2 otvorené preteky MIM (60km) a CSP (110km). Trasa je odlišná od minulého roka, ale aspoň približne viem do čoho idem. Popravde rovno do pekla 😀 Tento pretek mi minulý rok nevyšiel a na cca 70km som to zabalil. Už pred rokom som hovoril, že by som sa sem rád vrátil a pretek si užil a toto sa mi to aj splnilo.

Trasa TWC mala nakoniec parametre 87km s nastúpanými 5000 metrami. Trasa je to určite krásna, pre mňa technicky veľmi náročná alebo ako by povedal Laco po minulom roku „muchas piedras“ (po španielsky veľa kameňov). Celkovo na nás čakalo 7 občerstvovačiek, z toho na 4 bola len voda. Na ostatných bol priestor rozdelený na dve časti. Časť kde bolo jedlo, pitie zabezpečené organizátorom a priestor kde mal každý tím svoj stôl a mohol dostať support od svojho tímu. My sme bohužiaľ nemali žiadnu osobu, ktorá by nás supportovala, ale našťastie sme sa pred pretekom rozprávali s českou výpravou a Zdeňek Kríž, ktorý robil support pre nich bol ochotný odniesť veci na občerstovačky aj nám, za čo mu aj touto cestou veľmi ďakujem. Inak by sme si museli niesť všetky veci od štartu, lebo organizátor žiadne dropbagy nezabezpečoval. Bola zabezpečená jedine preprava autobusom pre členov tímu.

V stredu ráno vyrážame smer Budapešť -> Valencia -> Castellón de la Plana. Poobede sa ubytujem spolu s Tomášom v hoteli. Julo s Juraj bývajú osve, keďže ubytovanie bolo zabezpečené len pre dvoch členov tímu a to tiež nie na všetky noci. Mrzí ma že sme takto rozdelení, hlavne keď sme v jedálni stretávali celé reprezentácie Španielska, Francúzska, Portugalska,… ktorých bolo snáď viac ako 20. Ubytovanie v hoteli bolo skvelé, mali sme naozaj všetko čo sme potrebovali a všetko hneď po ruke. Len tak ráno vo výťahu stretnúť aktuálne už 3-násobného majstra sveta Luisa Alberta Hernanda, víťaza UTMB 2016 (Ludovica Pommereta) alebo Haydena Hawksa sa nepodarí len tak hocikde.

Štvrtok večer je na programe otvárací ceremoniál v centre mesta Castellón. Atmosféra v meste mi príde až neuveriteľná, všetky tímy prechádzajú v sprievode uličkami mesta, ktoré po oboch stranách lemujú tlieskajúci ľudia, a to sme ešte ani nezačali 🙂 Na záver organizátor prichystal nádherné predstavenie. Do hotela sa dostávame dosť neskoro tak len rýchlo na večeru  a spať.

V piatok je na programe technický míting, registrácia tímov, lekárska konzultácia a testy.

Celkovo som takéto dlhé voľno pred pretekom ešte nemal a oddych od práce sa mi celkom počíta. S Tomášom sme si boli počas týchto dní 2-krát trocha pobehnúť po promenáde pri mori. Inak sme len jedli a oddychovali na hoteli.

 

Štart je naplánovaný na skoré sobotné ráno. Na štarte sa mi podarí dostať dosť dopredu. Vybiehame ešte za tmy a tempo vzhľadom k vzdialenosti sa mi zdá fakt rýchle. Po štarte sú asi 2km po asfalte, relatívne po rovinke. Dosť ľudí ma tu obieha a tak sa len zo zaujímavosti pozerám na hodinky tempo 3:45min/km. Toto asi nebude taká sranda 😀 Z hlavnej cesty odbáčame na trailový chodník a začína prvé stúpanie v ktorom ma neprestávajú obiehať ostatní bežci. Hore si hovorím, že snáď ma teda už predbehli všetci. Na prvú občerstvovačku je to potom celkom technický zbeh, v ktorom som videl zopár pádov tak radšej idem tak aby som sa nezabil. Po pol hodine zo mňa aj tak leje. Neprestávam piť a snažím sa udržať čo najdlhšie v pohode. 2 flašky medzi občerstvovačkami stále padli, dokonca niekedy bolo aj málo. Na každej občerstvovačke, v každej dedinke bola fantastická atmosféra.

Na prvej občerstvovačke v Borriole som bol na 77. mieste. Za prvou občerstovačkou sa to trocha ukľudnilo. Nemyslím tempo, ale aspoň ma už nikto nepredbieha a kde tu predbehnem niekoho aj ja. Na druhú kontrolu to je celkom behateľné a zatiaľ ide všetko dobre. Za druhou kontrolou sa už začína objavovať Slnko a s ním je to zase o čosi teplejšie. Na ďalšej kontrole v Useres ma čaká Zdeňek Kríž, ktorý ma nasmeruje k nášmu stolu, inak by náš stolík bol v tom zhone celkom problém aj nájsť. Tu som mal pripravené paličky a ďalšie gély.

Medzi ďalšou kontrolou na 41. km, kde bola možnosť zaslať nejaké veci sa nič významné neudialo. Sem som si nenechal previesť nič, asi by mi trvalo dlhšie nájsť náš stôl ako by mi to malo pomôcť. Dávam si nejakú colu, melón a ide sa na druhú a náročnejšiu časť trasy. Stále sa snažím veľa piť a držať aj stravu, k tomu si dávam aj soľné tablety. Do ďalšej kontroly v dedinke Benafigos je to ešte relatívne fajn.

Medzi Benafigos a Vistabellou (posledná kontrola, kde som mal prevezených zopár gélov) na mňa prišla značná kríza. Asi 5 km pred občerstvovačkou mi došla voda a objavili sa prvé kŕče. Ako naschvál táto občerstovačka bola posunutá o 2 km, aspoň podľa mojich hodiniek. Toto boli pre mňa určite najťažšie kilometre preteku, strmý zbeh a následne zase do kopca do dedinky Vistabella. Jediné čo ma držalo pri živote bola predstava ako sa do mňa vlieva voda na občerstvovačke. A tak aj bolo, nejak som to ustál a už lejem vodu do seba aj na seba. Zapíjam to Colou a prejedám sa cestovinami (zjedol som ich asi 3 taniere) + pomaranče, nejaký keksík. No odchádzam minimálne o 2 kg ťažší. Stratil som tu veľa času, ale musel som sa dať dokopy lebo nasleduje najdlhší úsek bez občerstvenia. S tými cestovinami som to trocha prehnal, ďalších 10 km fučím jak parník. Škoda, že trasa nebola o pár desiatok km dlhšia, energiu by som na to po takomto jedle asi mal. Nohy ale dostávali riadne zabrať a kŕče som vždy zaháňal ďalšími soľnými tabletami a vodou. S trávením tento krát bez problémov a po pár km sa celkom rozbieham. Snažím sa ísť stále naplno a aj sa posuniem o čosi vyššie v poradí aj keď na nejaké popredné priečky je to naozaj beznádejné.

Na poslednej občerstvovačke doplním vodu a pokračujem na posledných približne 8km. Do cieľa to už ide celkom v pohode a podarilo sa mi posunúť do prvej 50-ky. Nakoniec ešte svižný zbeh, keď sú to už tie majstrovstvá. V cieli nakoniec na 46. mieste s časom 10:05:29. A ako hodnotím svoj výkon? S časom som vlastne aj celkom spokojný, pred pretekom som si dával za ciel čas okolo 10 hodín. Ťažšie sa mi hodnotí umiestnenie, dúfal som že sa to vydarí o niečo lepšie, ale jednoducho povedané súperi boli lepší alebo minimálne lepšie pripravení.

Zo slovenskej výpravy prišiel Julo Kaľavský na 81. mieste za 10:42:12, Juraj Török na 138. mieste za 11:41:34. Tomáš kvôli kŕčom pretek žiaľ nedokončil. Dôležité bolo aby sme prišli aspoň traja, čo sa nám aj podarilo a v hodnotení tímov sme skončili na 22. mieste (zo 49.).

Na záver by som sa chcel poďakovať za Vašu podporu a príjemné ohlasy. Za obutie by som sa chcel poďakovať bežeckej predajni RunningPro.

Spread the love

Be the first to comment

Leave a Reply