TransGranCanaria – Advanced, pretek ťažší ako na prvý pohľad vyzeral

Tak o niečo dlhší report, dúfam ale že nikoho neunudím 🙂

Na Kanárske ostrovy som sa chcel ísť pozrieť už minulý rok, ale vtedy ma odradila vzdialenosť a tak trochu aj cena štartovného. Tento rok som si povedal, že ak po trojkráľovom preteku v Taliansku S1 Trail La Corsa dela Bora budem mať dosť bodov aby som aspoň štartovné platiť nemusel, tak si to dám ako darček. Výsledok som sa dozvedel až koncom januára, ale tréning som začal hneď po Bore, tak nejak som veril a dúfal, že to stačiť bude.

Po zistení, že bodov mám dosť som hneď začal zháňať letenky, ubytovanie, ako sa dopraviť na prvé ubytko, ako sa pobaliť do malého kufríka na 12 nocí (nakoniec som mal toho viac ako som potreboval)…

Let the adventure begin

Celá cesta v pohode, z BA bus do Viedne, z Viedni priamo na Gran Canariu a po 3 prestupoch v busoch na kanárskych prichádzam do cieľa. Ešte musím dodať, že autobusy išli presne podľa harmonogramu, až som to nečakal. Ubytovanie mám kúsok od centra malého mestečka Tejeda, ktoré leží približne 1000m nad morom. Človek by si povedal, že čo to je 1km, ale na tom 1km bolo prevýšenie bez mála 200m, čiže taká dobrá lanovka na Kolibu. Našťastie som to mal z kopca, ale kufor mi len tak tak že neušiel. Navigácia hovorí, že som na mieste, pouličné osvetlenie sa skončilo, cesta sa rapídne zhoršuje, míňam posledné domy a stále nič 😀 našťastie tam bola tabuľa, ktoré ukazovala sme k môjmu ubytovaniu. Nakoniec prichádzam k domčeku asi o pol 10 večer, zavolám hostiteľke a za 5 minút aj dorazí, a tak prichádza prvý šťastný koniec. Bolo to vykúpené príjemnými majiteľmi, okolitými horami a prostredím. Hneď za domom boli pomarančové a citrónové sady 🙂

Centrum v Tejede
Centrum v Tejede

Tejeda z autobusu, moje ubytovanie je tam úplne vľavo dole 🙂
Cesty v Tejede
Cesty v Tejede

Na druhý deň už začínam s tréningom, chcem pobehať čo najviac v prvých dňoch aby som si pred pretekom ešte trocha oddýchol. Vo štvrtok ráno som stihol vybehnúť na Roque Nublo a poobede na štart do mesta Artenara. Dokopy asi 45km. V piatok som prebehol zvyšnú časť trasy z Tejedy až do cieľa v Maspalomas, cca 55km. To ma celkom upokojilo, mal som prejdenú celú trasu, vedel som čo očakávať a na čo sa pripraviť, aj keď opäť sa potvrdilo, že na všetko sa nedá byť pripravený. Zvyšné dni som už behal o niečo menej od 10 do 25km a veľa kilometrov len tak na pohodu. Posledné dva ťažšie tréning som mal v nedeľu a v pondelok keď som skúšal vybehnúť prvý kopec po štarte a druhý kopec k Roque Nublo približne v pretekovom tempe. Segmenty na Strave (https://www.strava.com/activities/2157980466) ukazovali, že forma je celkom slušná 🙂 tak už len nič nepokaziť. V utorok, stredu už len ľahučké dni, dokopy ani 30km.

Stretnutie s Marekom na Roque Nublo

Keď sa zapozeráte
Pico de Teide na Tenerife (najvyšší bod Španielska)
Pico de Teide na Tenerife (najvyšší bod Španielska)
ach tie výhľady mi už teraz chýbajú
ach tie výhľady mi už teraz chýbajú
V pozadí Pico Nieves – najvyšší bod ostrova
Využitie flaše coly - masážny valec
Využitie flaše coly – masážny valec

Dostal som podnet, že možno by vás zaujímalo čo obvykle jedávam. Popravde myslím, že nie som nejaký vyberavý a zjem takmer všetko. Na druhú stranu priznávam, že som rád keď viem odkiaľ dané suroviny pochádzajú a nie sú moc striekané a chemicky ošetrované, teda najlepšie nejaké domáce alebo aspoň lokálne. A tiež sa snažím jesť zdravo počas celého roka, aj keď otázka vlastne je, čo je to zdravo? Samozrejme, že niekedy si dám aj nejaký croissant, zákusok, čokoládu… ak to ho nie je priveľa, nemyslím si že to nejakým spôsobom môže znížiť športový výkon. Mäso moc nejedávam, možno tak raz za 2 týždne, skôr preferujem zeleninu, vajíčka…

A ako som sa stravoval na kanárskych?

Raňajky zvyčajne bezlepkový chlieb s maslom a lekvárom, prípadne nejaká raňajková kaša alebo mliečna ryža z mandľového mlieka s orechmi, hrozienkami…

Počas tréningu som používal nápoje ULTRA PRO COCOS alebo COMPETITION podľa intenzity tréningu. Pre intenzívnejší tréning COMPETITION, pre dlhší a o niečo menej intenzívny ULTRA PRO COCOS. Okrem sacharidov a proteínov obsahujú dôležité minerály, o ktoré telo počas behu prichádza. Bral som so sebou vždy aj nejakú tyčinku, cukríky, gél, prípadne aspoň banán.

Po každom tréningu som si dal Recovery drink. Priznávam, že doma, nezvyknem tak často využívať, skôr len po náročnejšom tréningu, ale teraz pár dní pred pretekom som nechcel nechať nič na náhodu. Okrem proteínu a sacharidov sú v týchto drinkoch minerály, ktoré telo potrebuje a chcel som si byť istý, že ich v maximálne možnej miere dopĺňam.

Potom ešte nejaké lokálne ovocie, pomaranče, papája… ďalšie sacharidy a vitamíny

A to som obvykle zabil sacharido-pretínovou náložou. Bezlepkové cestoviny s rajčinovou omáčkou, tuniak, bazalka, parmezán… prípadne praženica s chlebíkmi alebo syr s chlebom a zeleninou. Určite som sa nejakým spôsobom neobmedzoval na množstve a zjedol som koľko si telo pýtalo. Varil som si sám, do reštaurácií sa mi samému chodiť nechcelo a ešte keď som mal z terasky pekný výhľad… Na večeru sa to tak nejak opakovalo, záležalo kedy som sa vrátil z tréningu.

Aj mačkám voňalo

Asi týždeň pred pretekom som začal užívať aj NITROFLOW PERFORMANCE od Sponser. Bohužiaľ neviem úplne potvrdiť či mi to počas preteku pomohlo, myslím konkrétne, že či som bol rýchlejší, že by mi to pridalo na rýchlosti do kopca alebo v zbehu. Pred pretekom som však zostal zdravý a cítil som sa dobre, minimálne v tom už vidím veľký benefit. Počas preteku som dokázal makať a ísť naplno celý pretek. Až do cieľa som si udržal relatívne vysoké tempo (priemerný tep počas preteku 173). Tu vidím ďalšie veľké plus a pred ďalším pretekom určite rád využijem znova 🙂

Celkovo som v Tejede za 7 dní nabehal 200km a nastúpal cez 10 tisíc výškových metrov.

V štvrtok som sa presunul do Maspalomas, kde bola registrácia, cieľ aj celkové zázemie preteku. Posledný večer pred odchodom príde ešte majiteľ a donesie mi asi 10 čerstvo natrhaných pomarančov, to asi aby som toho nemal na prenášanie málo 😀 ale nie, bol som veľmi vďačný a bolo to veľmi milé.

Presun bol tiež zaujímavý, ešte že majitelia boli takí milí a na autobus ma zobrali autom, inak by som sa zapotil už v Tejede. Takto to mohlo vydržať až do Maspalomas. Hneď po príchode ma ovalilo teplo a už som tušil, že keď počasie vydrží do soboty tak to bude ešte náročnejšie. Popravde keď som prišiel nebolo také teplo a v Tejede hlavne ráno bola dokonca dosť zima 3-5 C°. Preto som s tréningom niekedy čakal až na obed, aby som sa aspoň ako tak prichystal na teplo počas preteku. Na to by asi bolo lepšie byť v Maspalomas skôr, bolo tam výrazne teplejšie (rozdiel aj cez 10 C°).

Cesta do Maspalomas. Raj pre cyklistov ale čo autobusy 😀

Vo štvrtok sa stihnem ešte zaregistrovať, trocha ma prekvapí ofučaná pani, ktorá len vyštekne niečo španielsky. Poviem jej meno, na to si vypýta ID, podá mi tašku a dovidenia. Kontrola povinnej výbavy? Tak tu asi nehrozí, nejaké informácie k preteku k štartovaciemu balíku asi tiež, ak sa sami neopýtate a aj to nemusíte dostať odpoveď, prípadne by som ešte povedal koľko ľudí toľko rôznych odpovedí. To sa mi potvrdilo hlavne deň po preteku. V programe bolo uvedené vyzdvihnutie cien od 10:00 do 12:00. Od 12:00 mal začať oficiálne vyhlásenie výsledkov. Prídem pre istotu ráno okolo 8, že sa spýtam čo to vlastne je. Nikto mi žiadne bližšie info dať nevie, problém aj angličtina ale myslím, že ani po španielsky by som sa nedopátral. Tak prídem na 11:00 že si prevezmem cenu, pýtam sa chalana za pultom, že si cenu mám prevziať tu alebo na oficiálnom vyhlásení. Pýta sa ma ešte na vek, umiestnenie, ukazujem mu ID. Hovorí mi že cenu dostanem až na vyhlásení, tak spokojne čakám vo vestibule. Medzitým prichádza celkom dosť ľudí, rozprávam sa s ostatnými a vraj cenu za kategóriu si aj tak mám prevziať tam. Tak idem naspäť, teraz sa pýtam iného človeka z radu organizátorov, ten mi teda už cenu za kategóriu odovzdáva.

No vráťme sa späť. Po registrácii idem na večeru, ktorú zabezpečoval organizátor. Bolo to celkom v pohode formou bufetu, cestoviny (dokonca aj bezlepokové), rôzne omáčky, šaláty, ryža, mäso. Po večeri som šiel ešte na elite runner prezentáciu, ale väčšinou to bolo v španielčine a formu akou to pojali, sukničky, klobúčiky sa mne osobne veľmi nepozdával. Nasledoval ešte race briefing, ale na to som už bol moc unavený tak som to na dnes zabalil a šiel sa vyspať.

V piatok som si dal ľahký výklus na záverečnej časti trasy. Pozrel poslednú občerstvovačku, aké jedlo, pitie môžem očakávať. Dokonca aj colu mali v sudoch, celkom ma to prekvapilo. Občerstvovačka tam už bola lebo v piatok ráno štartovala trasa maratónu.

Noc pred štartom som sa moc nevyspal, ale v podstate som to aj očakával. Bol som už dosť v strese z preteku, aby som ráno nezaspal (nastavil som si asi milión budíkov :D), ale aj z cesty na štart. Ranné presuny pred pretekom moc nemám rád, lebo autobusy nezvyknú zastavovať a keď sa viac napijem v spojení s predštartovou nervozitou sú celkom problém. Ráno som preto moc nepil. Podarí sa mi naskočiť do prvého autobusu na štart, tak aspoň z toho mám radosť. Všetko ide ok, akurát, že asi v polovici cesty autobus zastaví. Na tomto mieste ale stojí viacero autobusov, áut, ľudia vystupujú z autobusov, nastupujú späť. Ďalej odchádzajú autobusy s ľuďmi ale aj prázdne autobusy, ktoré pokračujú ďalej smerom na štart. Šofér autobusu niekde vonku pobehuje, nám samozrejme nič nepovedal. Síce sme mohli ísť von ale nebolo to nič moc. Čakali sme takto asi hodinu a nervozita len stúpala. Ako sme sa nehýbali tak som sa začal aj trocha obávať či stíhame štart. Dokonca som sa bol spýtať aj šoféra čo sa deje, odpoveď na pohodičku nič také len čakáme na ďalší autobus. Tak som sa ešte pýtal či musíme prestúpiť do iného, na to odpovedal nie. No nakoniec sme teda prestúpiť museli, vraj sa tomu autobusu pokazil motor. Chápem, že sa takéto veci stávajú len nechápem prečo sme nemohli nastúpiť do tých prázdnych autobusov, ktoré išli smerom na štart, ale museli sme čakať na autobus, ktorý prišiel o hodinu. Nakoniec teda z 1,5hodinovej cesty bola 3hodinová cesta a do mesta Artenara sme prišli len 20 minút pred štartom + 5 minút chôdze na štart. Pôvodne sme tam mal byť hodinu a pol vopred.

Pred štartom už toho teda veľa nestíham. Prekvapil ma aj okruh okolo mesta, o ktorom mi ale povedal Rasťo Hornak, ktorý si vytiahol rovnako čierneho petra v podobe autobusu. Štart preteku bol dosť rýchly. Trasa začínala úvodným kolečkom okolo mesta a následne sa už začalo prvé ostré stúpanie v ktorom sa mi hneď vzdialila 4-členná skupina bežcov. Ich tempu som nestačil, išlo sa mi veľmi zle, nohy som mal stuhnuté a ťažké, dýchanie tiež nebolo ideálne. Snažil som nestratiť príliš veľa na čelo pretekov a tak to bolo enormné úsilie bez viditeľného efektu. Zbehy mi išli lepšie aj keď nohy to cítili a každý krok bol bolestivý. Na prvú kontrolu v mojom prechodnom bydlisku v Tejede prichádzam na 5. mieste. Od začiatku som sa snažil dodržovať nutrition plán a veľa piť, pretože už na štarte bolo teplo a počas dňa sa teplota len stupňovala. Po 12 kilometroch začalo druhé významné stúpanie na Roque Nublo v ktorom som opäť stratil pár minút na úvodnú skupinku. Stále som sa necítil dobre aj keď som mal tieto kopce dobre natrénované. Len na prvých 20 km som zjedol 6 gélov. Vedel som, že ak mi to nepomôže hneď teraz, pomôže mi to minimálne v druhej polovici preteku.

Od druhej kontroly sa mi išlo lepšie, aj keď aj ďalšie oveľa menšie stúpanie som musel vykráčať. Po tomto stúpaní už trasa skôr klesala a teplota stúpala. Mne sa už išlo lepšie aj keď stehná boleli ďalej. Menšie stúpania ktoré sa objavili som už bez väčších problémov bežal. Postupne som začal predbiehať bežcov z úvodnej skupiny.

Na kontrolu na 38km prichádzam na 4. mieste a na predposlednej kontrole na 48km som bol už tretí. Od kamaráta Romana Sopku som mal pribežné informácie o vývoji preteku. Posielal mi parádne povzbudivé sms-ky a vždy ma to ešte viac nabudilo. Aj keď sa mi ich nepodarilo všetky prečítať, mal som oveľa lepšie info o tom ako na tom som ako inokedy. Na kontrolách som sa ako inak k môjmu umiestneniu nikdy nedopátral. Na predposlednej kontrole na 48km bol náskok 1. a 2. bežca 8-10 minút čo nebolo nereálne dobehnúť, ale nebolo to ani málo. Snažil som sa ešte zrýchliť a posledné asi 2-3km stúpanie som celé vybehol, nasledoval dlhý zbeh cez rozpálenú dolinu, kde boli podmienky naozaj náročné. Povrch tvorili kamene, každý krok bol pre mňa značným utrpením, ale cieľ bol už na dohľad.

Asi 6-7 km som predbehol druhého bežca a prvého som stiahol na približne 7 minút. Nasledovala ešte posledná kontrola, vzdialená od cieľa len 4km a na tejto vzdialenosti som už prvého bežca dobehnúť nedokázal. Do cieľa dobieham na 2. mieste s časom 5:59:54, na víťaza strata necelých 7 minút. Víťaz bol vraj dosť vyšťavený, ale ja rovnako a za cieľovú čiaru som bol už vďačný. Finish som si náležite užil a veľmi rýchlo som zabudol na trápenie v samotnom preteku.

TransGranCanaria 2019 finish

Atmosféra preteku bola príjemná ale troška poskromná. Ľudia, ktorí na trase boli povzbudzovali a hnali dopredu ale tým, že ide o ostrov nebolo to až tak vo veľkom.

Samotná trasa bola veľmi pekná, pekné výhľady, akurát treba byť pripravený na kamene. Popravde ja som v Hokách problém s chodidlami absolútne nemal, ale je tam dosť veľa technických zbehov, kde treba byť obozretný a nezakopnúť lebo inak by to mohlo byť dosť bolestivé.

Hoka Evo Mafate

Aby som nezabudol na stravu počas preteku. Mal som dosť času si pripraviť aj nejaký plán a rozpočítať príjem sacharidov, soľ, kofeín… Samozrejme, že to nakoniec nevydalo presne podľa plánu, už si začínam zvykať 😀 ale pre predstavu je možné dobré si to spočítať a vedieť aspoň odhadom koľko a čoho počas preteku do seba dostanete. Pridávam taký môj nutričný plán + čo som nakoniec pojedol 😀

Nutričný plán TGC - Sponser
Nutričný plán TGC – Sponser
Strava pred pretekom a počas preteku
Strava pred pretekom a počas preteku

A ako to nakoniec dopadlo.

Pred pretekom:

Počas preteku:

Do prípravy som vložil veľa úsilia, a to nemyslím len samotného do tréningu, ale aj logistiky ako sa dostať na preteky, stravovanie, aklimatizácia, psychická príprava… stálo ma to veľa energie, práce, stresu a vlastne aj celkom dosť peňazí 😀 Len chcem povedať, že to všetko stálo za to. Ak idete za svojimi snami, tvrdo na tom pracujete a dokonca aj keď o kúsok miniete váš cieľ aj tak je to skvelý pocit a na konci dňa môžem povedať I’m happy 🙂

A aby nezostalo len pri slovách tak prikladám ešte nejaké printscreeny, fotky z mojej prípravy + popis 🙂

V januári som začínal s tzv. VO2MAX intervalmi na zvýšenie maximálne možného výkonu. Keďže som nemal moc času, snažil som sa ich nakopiť čo najviac týchto tréningov za týždeň. Znamenalo to 3-4 takéto tréningy za týždeň. Jeden tréning obsahoval 8 až 10 3 minútových výbehov do kopca v maximálnom tempe, ktoré dokážem udržať počas týchto 3 minút. Teda nie šprint, ale cca 80-90%. Záťaž 1:1. Ja som robil intervaly do kopca, dalo by sa ich robiť aj na rovine, ale už od decembra som mal problém s holennou kosťou, ktorá ma bolela príliš moc na to aby som behal rýchle intervaly na dráhe a stúpanie znižuje celkovú záťaž na kĺby, kosti… keďže idete pomalšie.

Vo februári som prešiel na dlhšie intervaly do kopca, približne 12-13minút s o niečo nižšou intenzitou na hranici laktátového prahu 70-80%. Jeden tréning 4x takýto interval. S tým, že oddych by mal byť polovičný k trvaniu intervalu, tj. 12minút interval, 6 minút oddych. Čo som zistil, že nie je až také jednoduché v Karpatoch nájsť ak chcete ísť 12 minút do kopca a následne 6 dole vo výklusovom tempe. Týchto trénigov som sa snažil zvládnuť 3-4 za týždeň.

Posledná fáza nasledovala už na kanárskych, kde som si chcel natrénovať dlhé stúpania, aklimatizovať sa na teplo, dostať do nôh trocha behania po kameňoch a technickom teréne.

Tréningový plán január – február

 

 

 

Na záver ako inak OBROVSKÉ poďakovanie za neskutočne krásne povzbudzenia, blahoželania. Som Vám naozaj neskutočne vďačný, že ste sledovali a fandili 🙂 Dúfam, že niekomu pomôže aj zopár tipov čo som tu spomenul, ak by ste chceli vedieť niečo viac kľudne napíšte 🙂

Chcem sa ešte poďakovať sponzorom bežeckej predajni RunningPro, Compressportu, dodávateľovi športovej výživy Sponser (Velon.sk) a Slovak Ultra Trail, všetko fungovalo perfektne 🙂

Posledný deň… takže o rok snáď celú trasu TGC 128km 🙂
Mont Blanc z oblohy
Mont Blanc z oblohy
Spread the love

Be the first to comment

Leave a Reply